Naša matka je kľúčom k nášmu Ja

Naša matka je kľúčom k nášmu Ja.  Je to prvá žena nášho života, prvá ženská inšpirácia, naša kráľovná, prvý ženský vzor a idol. Je našou niťou, vláknom, pupočnou šnúrou, ktorá nás vyživuje a podporuje. Matka nám dodáva silu a bezpečie, istotu, že svet je priateľský a víta nás. A my sme jej pokračovateľky, tak  ako ona bola pokračovateľkou  svojho vlastného rodu.

Láskou k matke rozvíjame sebalásku- lásku k sebe. Uctievame – jej múdrosť, krásu. Rešpektujeme jej osud a rešpektujeme jej silu a životné voľby. Prijímame ju takú aká je a potom môžeme prijať aj samú seba. Ona je tým kľúčom k našej pravde o sebe samej.

Náš vzťah s matkou určuje to, do akej miery prijímame náš vlastný život, ako veľmi sme schopné uchopiť našu vnútornú silu a ako naplno si dovolíme žiť v súlade s našou vnútornou energiou. Pokiaľ bol náš vzťah s matkou pokrivený a tok energie a sily nemal správny smer – od matky k nám, je potrebné ho vyliečiť. Je dobré si uvedomiť nakoľko našou vlastnou silou plytváme pomáhaním druhým, nosením ich osudu, či nežitím vlastného životného šťastia…

Pokiaľ bo tento vzťah „pokrivený“ tak pohyb našej duše naberá dva smery: buď sa k nej nemôžeme úplne priblížiť, pretože nás akoby malé dieťa nechala samé s našou bolesťou z opustenia a odmietnutia. Boli sme príliš malé na to, aby sme dokázali čeliť celému svetu a v dospelosti sa potýkame s témou obete. Alebo sa od nej nevieme odpútať, pretože nás ani ona nepustí do sveta žiť naše vlastné skúsenosti. Dusíme sa vo vzájomnej závislosti a táto situácia v nás vyvolá sebazáchovný odpor, čo však spustí silný pocit viny k matke a na druhej strane ohromný hnev až agresivitu. Tak či onak, naša životná energia kolabuje a neplynie vo vlastnej prirodzenosti.

Čokoľvek sa stalo, matka je tým miestom, kde začal náš život. A práve to, ako sa k tomuto miestu vzťahujeme, má veľký vplyv na náš život: ako sa voči životu staviame a či vieme byť dostatočne silní – alebo žijeme z pozície, že „všetko malo byť inak“…… čím  oslabujeme našu vnútornú silu.

Cítiť s matkou spojenie a zároveň žiť svoj vlastný slobodný život…To od nás vyžaduje povedať ÁNO všetkým našim detským zraneniam, ktoré sa udiali, uznať ich ako súčasť našej minulosti, ktorá sa stala. Zároveň nájsť cestu ako ich zahojiť. Tak budeme opäť cítiť našu vlastnú celistvosť a schopné žiť vlastný život a žiť ho s dôverou a istotou , že svet je skvelé miesto pre život.

Inšpirované textom Petry Částkovej- psychoterapeutky (Praha, CZ)