Objav svoju vnútornú silu
Priznám sa, že za posledný rok sa toho u mňa dosť udialo. V predchádzajúcich dňoch som v sebe robila akúsi vnútornú rekapituláciu uplynulého roku a intenzívne som sa zamýšľala nad tým, čo všetko sa u mňa udialo a zmenilo. Uvedomila som si však pre mňa jednu šokujúcu podstatnú vec: Mám pocit, že sa toho okolo mňa veľa udialo a zmenilo. Áno. Ale uvedomila som si, že moje okolie sa pritom vôbec nezmenilo!?! Takže ak sa nezmenilo moje okolie, tak prečo mám pocit, že sa všetko zmenilo? Uvedomila som si odpoveď: Lebo som sa zmenila JA.
A ako som to dokázala? Pomohla mi jedna predstava. Rozhodla som sa s ňou s vami podeliť v tomto článku.
Možno poznáte ten pocit, keď neviete, kam chcete vo svojom živote ísť. Keď viete, že chcete ísť niekam, ale neviete vlastne kam. Je to ako keby by ste teraz sedeli v aute. Sedíte v ňom, sedíte a viete, že by ste chceli ísť niekam, kde je pekne, kde by ste sa cítili fajn, kde by sa vám páčilo, bolo by to super. Vy však len sedíte a čakáte, kým sa niečo udeje vonku, okolo vás – okolo auta. Keď vás „trkne“, že „Aha, tak tam chcem ísť“. Alebo čakáte na to, kým niekto iný príde, zaťuká na okienko vášho auta, sadne k vám do auta a povie vám:“ Choď tam a tam. Tam sa Ti bude určite páčiť“. Ako keby ste stále čakali na to, že pred vaším autom (vo vašom živote) sa NIEČO objaví a bude tam napísané: „Poď sem! Toto je to pravé miesto pre Teba.“
A to je podľa mňa tá chyba, ktorú zvykneme v živote robiť. Mne veľmi pomohlo, keď som si toto uvedomila.
Že počas toho, ako tak sedím v tom svojom aute (vo svojom tele), tak JA musím zistiť, kam chcem ísť, kde by sa mi asi tak páčilo. Mať aspoň približnú predstavu o tom, že „Aha, toto je aspoň ten približný smer, kam by som chcela ísť, kam by som sa chcela dostať.“ Keď som si toto v sebe ujasnila, tak mi veľmi odľahlo a už som vedela, že kam. Nevedela som síce AKO, ale vedela som KAM. Kam chcem ísť s tým mojím autom.
Keď sedíte v tom aute a zistíte, že neviete šoférovať, že neviete AKO sa tam dostať, je výborné absolvovať nejaké kurzy alebo niečo, čo potrebujete k tomu, aby ste sa dostali do svojho cieľa. Samozrejme, že sa vám stane, že po prejdení určitej cesty bude vaše auto potrebovať dotankovať benzín (budete potrebovať načerpať sily), možno dostanete defekt (nastane nejaký problém) a budete to musieť riešiť. Alebo budete potrebovať nejakú menšiu opravu na aute (budete sa musieť liečiť). S tým všetkým musíte počítať, to sa kľudne môže po ceste stať.
Ale zamyslite sa – čo by ste urobili, keby ste na reálnom aute dostali defekt? Buď si ten defekt viete opraviť sami a jednoducho zoberiete koleso, vymeníte ho a idete ďalej. Alebo keď to neviete urobiť, tak si zavoláte nejakého odborníka, ktorý vám s tým pomôže. Zaplatíte mu za to, aby vám s tým pomohol alebo aby vás to naučil urobiť.
A prečo to tak nerobíte aj v živote? Prečo sa vzdávate pri prvej nepríjemnosti? Prečo jednoducho nevymeníte ten „defekt“ a nejdete ďalej? Proste odstráňte prekážku, vymeňte defekt a choďte ďalej. Vždy to berte tak: „Áno, teraz sa mi niečo udialo, vyriešil som to a idem ďalej.“
Ďalšia vec, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá je to, aby ste odistili ručnú brzdu. Ručnú brzdu, ktorá predstavuje vašu minulosť a brzdí vás. Aby ste sa danej brzdy zbavili, aby vás nedržala stále na mieste. Lebo ak by ste ručnú brzdu nepovolili, tak aj keď by ste pridali plyn na maximum, tak by ste sa ďalej nepohli. Vysporiadajte sa so svojou minulosťou, nechajte ju byť. Nechajte ju byť tam, kde patrí: vo vašej minulosti. To je druhá dôležitá vec.
Tretia dôležitá vec je uvedomiť si, že ostatné je už len na vás. Nestačí len sedieť a chcieť a plánovať, že „Chcem, aby sa moje auto pohlo tam a tam.“ Treba aj reálne niečo urobiť. Bez akcie sa vaše auto nepohne. Jednoducho strčte tie kľúčiky, ktoré žmolíte už tak dlho v ruke, do zapaľovania a naštartujte …. a choďte! Už vás nedrží ani ručná brzda vašej minulosti, už viete aspoň približne kam chcete ísť, viete aj šoférovať, … Tak ak máte aspoň približnú predstavu KAM, tak choďte.
Zrazu zistíte, aké je to úžasné, keď viete, kam idete. Buďte hrdí na ten pocit, že IDETE… Aj keď idete možno pomalšie, než by ste chceli. Alebo že idete tak, ako keď ste si prvýkrát sadli za volant a boli ste z toho „vyhúkaný“… Tešte sa z toho, že idete! Lebo keď prejdete určitú trasu, tak zrazu si uvedomíte a pocítite, že veľa vecí robíte už automaticky. Že to, z čoho ste boli pri prvom šoférovaní vystrašení, sa stalo pre vás samozrejmou vecou. Obzriete sa a zistíte, akú dlhú cestu ste už prešli a budete na seba pyšní.
A to je to, čo vám chcem povedať: Nečakajte na signály „zvonku“!
Nehovorte si len: „Však ja ten svoj cieľ niekde nájdem, však ja teraz čakám, hľadám okolo seba, „rozkukávam sa“ a verím, že snáď aj mňa niečo postretne. Niečo, čo mi povie: „Ja som to pravé pre Teba.“ Snáď mi príde nejaké znamenie zvonku, ktoré mi povie a ukáže, čo mám robiť. ….. Áno, je to fajn, mať oči a uši otvorené. Ale v prvom rade je dôležité to NIEČO hľadať v SEBE. Pozrieť sa do svojho vnútra.
Hľadajte v sebe tie odpovede, hľadajte v sebe tie myšlienky. Hľadajte v sebe TO, po čom túžite, čo vlastne chcete. Nečakajte na zázrak zvonku…. Vedzte, že ten zázrak nájdete vo vás, vo vnútri vás. Len ho treba začať hľadať.
„Objav svoju vnútornú silu.“
Možno vám pri hľadaní odpovedí pomôže táto vizualizácia: Predstavte si, že máte 70-80 rokov a čo by ste chceli, aby o vás bolo známe. Čo by ste chceli, aby vaša rodina o vás hovorila, aby vaši blízki o vás hovorili. Alebo keby ste písali pamäte – čo by ste chceli, aby tam o vás bolo napísané? Zamyslite sa…. Skúste, vyskúšajte, verím, že vám to pomôže.
Dúfam a verím, že ste pochopili, čo som vám týmto článkom chcela povedať, odovzdať. Niekedy je ťažké dať slová a pocity na papier tak, aby vypovedali to, čo cítim. Ale budem šťastná, keď aspoň niekomu z vás som týmito vetami pomohla. Ďakujem.