Osobný rozvoj nie je hanba

Patríte aj vy medzi ľudí, ktorí radi čítajú motivačnú literatúru, či navštevujú rôzne kurzy osobného rozvoja? Teší vás to, napĺňa a získavate z nich nové vedomosti a pohľady na život?

Máte však okolo seba ľudí, ktorí vás nechápu a hanbíte sa im priznať, že vás to baví? Je vám nepríjemné hovoriť im o vašom osobnom rozvoji a napredovaní, lebo viete, že s takýmito vecami nesúhlasia, nechápu ich, či dokonca sú úplne proti nim? Bojíte sa, že sa vám vysmejú, možno nahlas, možno potichu alebo za chrbtom? Áno, možno sú to vaši rodičia, ktorých milujete. Možno vaši kamaráti, s ktorými ste každý deň.  Áno, je to často nepríjemné … Viem, lebo ten pocit poznám….

Avšak uvedomila som si, že za SVOJ osobný rozvoj sa hanbiť nemusím. Každý z nás má svoj rozum, svoje pocity, svoje potreby a túžby, ktoré ho vedú niekam na svojej VLASTNEJ ceste. Pokiaľ JA mám potrebu sa posúvať a získavať nové informácie na to, aby som pochopila seba samú, aby som zistila, čo vlastne potrebujem, po čom túžim, čo môžem ostatným dať, prečo som na tomto svete,… tak môjmu osobnému rozvoju sa venovať budem.

Aj keď to bude možno niekomu smiešne a bude tvrdiť, že osobný rozvoj je teraz veľkým hitom a „kto nechodí na kurzy a nebloguje, tak ako keby ani nebol“. Samozrejme, že je to nepríjemné, keď sa takto k vášmu osobnému rozvoju stavia vaša rodina, partner, či kamaráti. Samozrejme, každý z nás by bol rád, aby mal okolo seba ľudí, s ktorými si rozumie, ktorí sa navzájom podporujú a majú aspoň približne rovnaký pocit a túžbu posúvať sa ďalej. Ale skúsme sa pochopiť navzájom. Ani jedna zo strán nemá právo odsudzovať tú druhú – podľa svojich predstáv a svojich potrieb. A obidve strany majú právo na svoj názor.

Nehovorím, že každý musí mať túžbu pracovať na sebe v rovnakom období ako ľudia okolo neho. Že všetci musia teraz a hneď chodiť na nejaké kurzy, či čítať knižky. Každý má svoj čas.

Pokiaľ nemáte tú vnútornú potrebu pracovať na sebe, stačí vám to, kde ste a čo viete a viete si tak predstaviť seba aj o 20 rokov, tak absolútne to rešpektujem. Máte na tento postoj a názor právo. Ale uvedomte si, že tí, ktorí sa vzdelávať chcú a chcú sa v živote posunúť bližšie k svojim cieľom, aj tí majú nárok na svoj postoj. I keď je iný než ten váš. Ten váš názor je možno správny pre vás, ale nie pre nich.  Nebráňte ostatným ľuďom, ktorí majú svoju potrebu sa posúvať, ktorí majú svoju túžbu a vnútonú silu a chcú ísť ďalej. Chcú proste niečo iné, než teraz v živote majú. Vy neviete, v akom stave sa teraz tí druhí nachádzajú, čo potrebujú v sebe vyriešiť a kam sa chcú posunúť. Vy to ani len netušíte. A možno aj keď tušíte, tak neviete to pochopiť, … lebo VY nie ste ONI.

Doprajme si preto navzájom rešpekt a právo na názor, nech je akýkoľvek.

Doprajte sebe svoju vlastnú cestu. Nehanbite sa za to, že radi čítate, akákoľvek literatúra vás baví. Nehanbite sa to, že chodíte na kurzy, akéhokoľvek druhu sú. Všetky informácie, ktoré z nich získate a múdro ich v sebe spracujete a vytriedite, vás posunú vo VAŠOM živote ďalej. A možno o 10 rokov budete spokojní sami so sebou, aký kus cesty ste prešli.

Ale pozor- možno aj tí vaši kamaráti a rodina budú spokojní s tým, kde zostali. Pretože každý sme iný. Každý z nás je jedinečný. A preto ani jednej strane sa netreba vysmievať. Treba sa navzájom rešpektovať a nechať si právo na vlastný názor i vlastnú cestu.

Váš život sa odohráva presne tam, kde sú vaše myšlienky. Sústreďte preto svoje myšlienky na to dobré, čo môžete v ľuďoch nájsť a povzneste sa nad ilúziu všetkého ostatného.

Nerobte si hlavu s tým, čo si myslia alebo hovoria ostatní. Oni váš život nežijú. Vy najlepšie viete, čo potrebujete. Aký život chcete a potrebujete, aby ste boli šťastní. Buďte ochotní odpustiť staré krivdy. Pomôžete tak uzdraviť sami seba a ísť ďalej na SVOJEJ ceste životom.

Ja som sa už na svoju cestu vydala.

Žijem život, ktorý ma baví.

A Vy?